07.02.2019

DORIAN YATES - ČO ZNAMENÁ „BYŤ HARDCORE"?

Ten kulturista je hardcore, tá trénuje hardcore, to fitko je hardcore...no moment...čo to vlastne znamená byť hardcore"? Je to o tom, ako sa človek oblieka? Záleži na tom, kde trénuje? Alebo ako trénuje? Pojem hardcore vysvetí jeden z jeho najznámejších predstaviteľov, Dorian The Shadow“ Yates!

 

Termín hardcore je v kulturistike skloňovaný tak často, až sa z toho stalo klišé. Ak aj niekedy mal hlbší význam, je dávno zabudnutý a dnes už nie je nikto schopný určiť, čo vlastne znamená. Napriek tomu, že ja sám som sa nikdy takouto nálepkou neoznačoval, mnoho fanúšikov kulturistiky ma považuje za najviac hardcore kulturistu modernej doby. Dnes sa teda pokúsim odpovedať na otázku, čo znamená „byť hardcore“.

 

Je hardcore o posilovni a tréningu?

O Temple Gym v Birminghame a Metroflex Gym v Texase sa hovorí, že sú ozajstné hardcore posilky. Uznávam, príjemné tréningové prostredie je rovnako dôležité, ako dobré vybavenie. Existujú však posilovne, ktoré o sebe prehlasujú, že sú hardcore, ale je to iba výhovorka, prečo neudržiavať rozpadajúce sa zariadenie a čistotu. Ospravedňujem sa, ale je to iba znak, že ich majitelia nestoja za nič.

 

Nie je to o veľkosti jednoručiek a o jednotlivých kusoch vybavenia, najpodstatnejšie je, aby to väčšina členov s tréningom myslela vážne, také miesto má potom zvláštnu atmosféru. Powerhouse Gym na Long Island je toho perfektným príkladom, je tam nielen veľké množstvo profesionálnych športovcov, ale aj bežných cvičencov a každý z nich je tam preto, aby trénoval tvrdo a dosahoval výsledky.

 

pastedGraphic.png

Ďalšia skvelá posilka, ktorú som v poslednej dobe navštívil, je Apollon Gym v New Jersey, v ktorej Rich Gaspari vybudoval svoju postavu. Nachádza sa tam všetko, čo kulturista k tréningu potrebuje, ale čo je omnoho dôležitejšie, pracovnou morálkou je nasiaknutý každý jej kúsok, a to má mať každá správna hardcore posilovňa!

 

V mnohých iných fitness centrách sú ľudia, ktorí sa prídu zľahka zapotiť, porozprávať alebo prečítať noviny. Managment to víta, nerád vidí veci, ktoré sprevádzajú hardcore tréning ako je pot, krik alebo buchot kotúčov.

 

Estetická stránka ma zaujíma najmenej, fitko nemusí mať opľutú betónovú podlahu, vodu kvapkajúcu zo stropu a smradľavý záchod, aby bolo hardcore. Môže byť perfektne čisté, voňavé či dobre osvetlené a stále bude skvelým miestom na tréning. Akákoľvek činkáreň, ktorá má kopec poctivých makačov a kde tvrdý tréning je žiadaný, nie potlačený, je hardcore!

 

Musím mať 130kg a byť vyrysovaný, aby som bol hardcore?

Niektorí z najlenivejších kulturistov, ktorých som poznal, boli fakt obrovskí. Pohybovali sa ako spomalený film, polku tréningu bľabotali do telefónu a pumpovali so smiešnymi váhami.

 

Jeden z najviac hardcore členov v Temple Gym nie je žiadny svalnatý profík, má takmer 70 rokov a na poctivý tréning prichádza každý jeden deň. Tento pán má viac energie ako väčšina jeho dvadsaťročných kolegov a každý z nich trénuje o čosi tvrdšie, akonáhle je nablízku.

pastedGraphic_1.png

 

Hardcore, to je súťaž so sebou samým. Pár najserióznejších cvičencov, ktorých poznám, sú ženy. Stačí im ukázať cvik iba raz, a ony ho od tej chvle robia správne. Keď necháte osamote mužov, obvykle to skončí s tým, že používajú príliš ťažké váhy so strašnou technikou. Som si istý, že je to ich egom.

 

Pokiaľ posúvaš svoje limity a si rozhodnutý z každého tréningu vyťažiť maximum, je jedno ako veľký alebo malý si, si hardcore!

 

Ak používam iba voľné váhy, budem hardcore?

Podstatou mojich tréningov boli vždy voľné váhy, až neskôr som začal používať aj stroje. Niekedy kvôli nutnosti – musel som obísť zranenia, ale časom som zistil, že na strojoch sa niektoré partie lepšie izolujú. Nautilus pullover mi dovolil pracovať na svojich latissimoch intenzívnejšie bez toho, aby moje bicepsy vypovedali službu.

 

Na seminároch dostávam otázku, či sú lepšie voľné váhy alebo stroje. Myslím si, že nie je dôvod, prečo by si mal medzi nimi vyberať, používaj oboje. Voľné váhy sú fyzicky ťažšie, tak ich niektorí považujú za znak pravého hardcore tréningu, ale rovnako dobre poslúžia aj stroje.

 

Fotografia, kde trénujem chrbát na hammer stroji, sa stala jednu z mojich najznámejších. Jedného dňa ma oslovil Chris Lund v Golds Gym vo Venice s tým, že chce urobiť nejaké moje tréningové portfólio. Vtedy nosil každý tmavé slnečné okuliare, odstrihnuté riflové šortky a vysoké topánky, väčšina kulturistov sa umelo stajlovala, boli naolejovaní alebo používali umelé kotúče. Chrisovi som povedal, že žiadny z týchto nezmyslov robiť nebudem, a tak urobil niekoľko záberov pri mojom skutočnom tréningu.

 

Je mi jasné, že obrázok na hammri sa nestal populárny kvôli môjmu vzhľadu, mal som oblečenú obyčajnú odstrihnutú mikinu. To, čo inšpirovalo ľudí, bola drina a intenzita, ktorú Lund zachytil. Odvtedy Chris chcel, aby kulturisti počas fotenia používali ozajstné váhy, prináša to totiť nový pohľad, žily sa ukážu viac a svaly sa napínajú. Aby som sa však vrátil k téme, používanie strojov ma nijak neovplyvnilo, som hardcore!

 

Budem hardcore iba s drepmi, mŕtvym ťahom a bench pressom?

Keď som v roku 1984 začínal trénovať, najlepší bol Tom Platz, pred ním neboli nohy nikdy tak dôležité, ale „The Golden Eagle“ (prezývka) to všetko zmenil.

pastedGraphic_2.png

 

V tom čase vo väčsine posiliek ten, kto nedrepoval, nebol považovaný za chlapa. Ja som sa skutočne snažil, ale moje telo nebolo na drepy stavané, mal som príliš útle boky, čo ma priveľmi obmedzovalo, dokonca som si natrhol sval v bedrách a podstúpil operáciu, ešte pred tým, než som sa stal profíkom.

 

Napriek tomu, že som pri drepoch tvrdo drel, nohy za to vôbec nestáli a po operácii som neurobil už ani jednu jedinú sériu, zameral som na multipress, legpress alebo hacken drepy a moje stehná ihneď reagovali.

 

Stále tvrdím, že klasický drep je výborný cvik pre určitý typ ľudí, pre niekoho, kto hrá futbal, je skvelá pomôcka k rozvoju sily v strede tela, ale v mojom prípade nikdy nepriniesli želané výsledky. Podarilo sa mi vyhrať šesť titulov Mr. Olympia bez jedného drepu a nohy sa stali jednou z lepších partií môjho tela.

 

Postupne som vypustil aj klasický bench press, moc to mojim prsiam nepomáhalo, takže som nevidel dôvod, prečo ho zaradzovať. Pozitívne a negatívne naklonené variácie mi dali omnoho viac.

 

Čo sa týka mŕtvych ťahov, robil som ich, ale až na konci tréningu. Nezdvihol som síce viac ako 185-225 kg, ale na váhe činky mi vlastne nikdy moc nezáležalo, primárne mi šlo vždy o vzhľad, nie o pumpovanie ega. Prvú sériu  som robil zo zeme a ostatné z výšky holenných kostí, keďže som nechcel zapájať stehná a zadok viac než bolo nevyhnutné.

pastedGraphic_3.png

Aby som to nejako zakončil, tieto tri cviky sú skvelé, ak ti pomáhajú a vieš ich robiť bezpečne. Ak nie, a robíš ich napriek tomu ako blázon, nie si hardcore.

 

Je hardcore o oblečení?

Vždy, keď som trénoval, obliekal som sa hlavne pohodlne, nikdy mi nešlo o vzhľad. Po vyššie spomínanách fotografiách sa našlo veľa imitátorov, ktorí trénovali v mikinách s vystrihnutým krkom a odstrihnutými rukávmi. Smiešne je, že ja som to nikdy nerobil pre módu, len som neznášal pocit, keď mi krk, alebo rukávy zavadzali a obmedzovali ma.

 

Nebudem tvrdiť, že som o oblečení vôbec nepremýšľal, boli veci, ktoré ma dostali do správnej tréningovej nálady. Mal som obľúbené tepláky na tréning nôh, tričko na tréning hrudníka a podobne. Myslím si, že o tom to má byť, podstatné je vedieť, čo funguje na teba. Pokiaľ je to roztrhané oblčenie, fajn, ak sú to drahé topánky, choď do toho, môžeš mať kľudne aj ružovú sukničku, nie je to síce pre mňa, ale každý máme niečo. Vždy však záleží na tréningu a nie na tom, čo máš na sebe.

 

Byť hardcore znamená súťažiť?

pastedGraphic_4.png

Súťaženie v kulturistike je úplne iný level náročnosti, ktorý zahŕňa obmedzenie kalórii a jedál, množstvo kardia či tréningov počas niekoľkých mesiacov.

 

Nemusíš súťažiť na to, aby si bol hardcore. Existuje veľa kulturistov, ktorí sa prekonávajú každý jeden deň už niekoľko rokov, ale nemajú plány súťažiť, a to je to ich voľba. Nie sú viac a ani menej ako členovia kulturistických federácii.

 

Čo teda znamená „byť hardcore"?

Byť hardcore, pre mňa vždy znamenalo zvíťaziť sám nad sebou. Všetci máme inštinkty, tým hlavným je vyhýbanie sa bolesti. Keď opakovania začnú byť ťažké, svaly pália a ty lapáš po dychu, tvoje inštinkt ti povie, aby si prestal. Priemerný návštevník posilovny prestane - hardcore kulturista nie. Keď sa v diéte prebudíš uprostred noci , inštinkt ťa naženie do kuchyne, ale hardcore kulturista nie, ten bojuje a chce nad inštinktom vyhrať. Pokiaľ si unavený, nedáš si kardio a ani ťažký tréning nôh, avšak skutočný kulturista robí to, čo je potrebné, bez ohľadu na okolnosti. Môže to bolieť, môže to byť to posledné, čo chce robiť, ale urobí to. A to je hardcore, priatelia!